Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

gancho | december 12, 2017

Scroll to top

Top

No Comments

Ugo Poletti: „Chcel som mať moc urobiť ženu šťastnou“

Ugo Poletti, Talian, nadšenec tanga sa s nami podelil o svoje myšlienky o tangu, hudbe a vzťahoch. Ak chcete zistiť, prečo si myslí, že tango je droga a čo je pre neho liek, pokračujte v čítaní 🙂

 

Prečo tango? Ako si sa začal zaujímať o tento tanec?

Vždy som sa zaujímal o párové tance, ako kubánsku salsu a viedenský valčík. Tango bolo pre mňa niečo zvláštne a na začiatku som ho vôbec nemal rád. Nepáčila sa mi jeho hudba a nechápal som jeho dynamiku, pretože zvonku bolo ťažké jasne pochopiť, ako to funguje. Takže som sa rozhodol pre odstup od tanga, avšak prostredníctvom ľúbostného romániku s tanečnicou tanga som začal byť s týmto tancom viac v kontakte. Náš vzťah sa skončil neprirodzeným spôsobom. Bol som frustrovaný, ale už som bol zatiahnutý do sveta tanga, aj keď ešte nie tanca, ako takého. Rozhodol som sa, že budem navštevovať kurz, myslel som si, že možno jedného dňa znovu stretnem moju stratenú partnerku a ona zistí, o čo prichádza. Bol to pre mňa akýsi druh symbolickej pomsty.

Čo sa týka mojej motívacie – už keď som bol dieťa a pozeral som film so známymi tanečníkmi, ako bol Fred Astair, chcel som byť súčasťou deja. Štýl a elegancia týchto mužov bola pre mňa veľmi zaujímavá, fascinovalo ma, ako vedeli vyčarovať úsmev na tvári partneriek, ako tie ženy vyzerali šťastne, keď tancovali s týmito úžasnými partnermi. Pripadalo mi to ako ozajstná moc. Chcel som sa to naučiť. Chcel som sa naučiť mať tú moc urobiť ženu šťastnou. Možno to vyznieva hlúpo, ale to je dôvod, prečo som začal tancovať.

 

Ako sa tango odlišuje od iných tancov a čo ťa na ňom najviac fascinuje?

Začal som mojou prvotnou motiváciou. Keď sa pozeráte na tango, je to niečo estetické, nádherné. Našiel som niečo, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé. Tango je úplne iné ako ostatné tance. Je zložitejšie, lebo vyžaduje väčšiu psychickú zaangažovanosť a má výššiu úroveň reči tela. Keď som začal, narazil som na prvé ťažkosti – muži musia nadobudnúť prirodzené vodcovstvo. Musia znovunadobudnúť zmysel pre vedenie ženy, na čo v modernej spoločnosti nie sme zvyknutí. Nebolo to iba o pochopení krokov a o tom, ako objať ženu, ale aj o hľadaní spôsobu, ako odkomunikovať vedenie. Nie agresívne, ale predovšetkým pochopiteľným spôsobom. Tým sa tá hra stala veľmi zaujímavou. Povedal som si: „Dobre, nie je to jednoduchý cieľ, bude to trvať dlhšie, ako som očakával, ale výsledok sa dostaví. Je to pre mňa však zaujímavé, lebo sa naučím niečo o sebe, naučím sa niečo, na čo nie som zvyknutý.“

Po druhé to bolo o naučení sa, ako počúvať ženu prostredníctvom kontaktu. To bola pre mňa tiež pomerne nová skúsenosť, lebo v iných tancoch je medzi telami väčší odstup. Keď sa tuho objímete, komunikácia je silnejšia. Je to niečo, čo sa učíte postupne. Je to trochu šokujúce, keď ste začiatočníkom, ale je to veľmi zaujímavé cvičenie. Osobu, ktorú objímate pochopíte oveľa lepšie bez rečí, a to je tá najzaujímavejšia časť. Keď sa ma kamaráti pýtajú, či je veľmi náročné naučiť sa kroky, vysvetľujem im, že to nie je o krokoch ale iba o reprodukovaní pohybov. Je to záležitosť prepojenia.

Takisto si myslím, že ako následok tanga sa môj život sa zmenil, zmenilo sa moje správanie a aj moje vzťahy.

 

Ako presne zmenilo tango tvoj osobný život?

Môj život sa zmenil v dvoch ohľadoch.

Čo sa týka osobnosti, som menej hanblivý, ako som bol v minulosti. Nebol som hanblivý v medziľudských vzťahoch vo všeobecnosti, ale v prístupe ku ženám. Vždy som mal obavy, či nájdem tie správne slová a správanie, aby si ma všimli. Som Talian a toto je pre nás veľmi dôležité. Vďaka tangu sa cítim uvoľnenejšie a prirodzene. Vďaka objatiu a reči tela mám pocit, že nie je zložité aby ma žena pochopila. Môj prístup k ľuďom je uvoľnenejší, prirodzený a priamy aj v spoločenskom živote. Myslím si, že je to preto, lebo viem tancovať. Tanečníci tanga majú dobrú skúsenosť s fyzickým kontaktom. V bežnom živote môže byť fyzický kontakt považovaný za príliš priamy, znepokojujúci a nepríjemný. No a vďaka tangu mám pocit, že je to niečo veľmi prirodzené.

Myslím, že to zmenilo aj môj pohľad na ženy. Niekedy sme otrokmi zovňajšku. Sme zvyknutí všimnúť si osobu iba na základe toho, čo vidíme. Keď chceme nadviazať kontakt s opačným pohlavím, zameriavame našu pozornosť iba na niekoľko detailov, napr. na tvár, nohy, telo a podobne. Vďaka tangu zistíte, že existujú aj iné črty, ktoré sú na žene veľmi zaujímavé – spôsob, akým sa pohybuje, gestá. Ak hovorím z pohľadu leadra v tanci, tak v začiatkoch máte tendenciu pozývať do tanca kamarátky, ženy, ktoré poznáte z kurzu, alebo krásne ženy. Keď sa z vás však stane lepší tanečník, pomaly prestanete vašu pozornosť, alebo výber orientovať podľa fyzickej krásy followera, začnete si všímať harmóniu alebo krásu jej pohybov. Myslím, že teraz mám oveľa kompletnejší pohľad na to, akým followerom, akou tanečnou partnerkou alebo priateľkou v živote môže daná žena byť.

Pre mňa existujú v súvislosti s tangom dva problémy. Jedným z nich je, že tango je ako droga. Po maratóne alebo festivale potrebujem pár dní na relax. Na druhej strane, ak strávim týždeň bez tancovania, stane sa zo mňa závislák na odvykacom pobyte, a to je problém.
Druhým problémom je spôsob, akým zdieľame emócie prostredníctvom objatia, cítenia hudby a tancovania na ňu. To mi spôsobuje určitý diskomfort, keď som, povedzme, na večeri s nejakou zaujímavou ženou, chce sa mi s ňou hneď tancovať. Ak však netancuje tango, nie je to možné. To je pre mňa problém. Preto som moje spoločenské aktivity začal redukovať na také, kde sa tancuje.

 

Veľa cestuješ, navštevuješ množstvo tango maratónov a festivalov. Kde sú podľa teba najlepší tanečníci?

Cestujem veľa, poznám krajiny, kde je tango dobré alebo veľmi populárne. Myslím si, že každá krajina do tanga vnáša iné tradície, iný prístup a štýl. Napríklad taliansky štýl je podľa cudzincov veľmi nekontinuálny. Tango v Taliansku sa pozoruhodne líši od mesta k mestu, od regiónu k regiónu. To je na Taliansku typické – juh sa veľmi odlišuje od severu atď. Takisto máme tendenciu tancovať rýchlo. Takže, ak má tango rýchly základ, tancujeme podľa neho. U Francúzov som si všimol, že majú tendenciu tancovať veľmi pomaly a to aj v prípade milongy, na ktorú sa my, Taliani, ponáhľame. Sú veľmi pomalí, nezaujíma ich rýchla hudba. Radi stoja na mieste a užívajú si objatie. V severských krajinách, napríklad v Nemecku, majú dobrú techniku, ale nemajú radi improvizáciu. Nemajú radi nič nečakané. To znamená, že ak niečo vymyslíte a vyskúšate pohyb, ktorý vám inšpiratívne napadol, necítite u partnera vášeň, ktorú by ste pravdepodobne cítili, keby ste tancovali s niekým zo stredomorských krajín, ako napr. z Turecka, alebo Libanonu. Tam cítite slnko, vášeň, cítite radosť.

Čo sa týka tanečnej techniky, ženy v slovanských krajinách majú tendenciu veľmi dobrej techniky a tanečnej disciplíny, ako výsledok športovej a artistickej tradície. Táto technika zároveň nenarúša ich osobnú vášeň. Medzi ženami z Ruska, Bulharska, Srbska a Chorvátska pozorujem tendenciu veľmi dobrej technickej úrovne a zároveň veľmi dobrého chápania reči tela, ale zároveň sú takisto veľmi otvorené objavovaniu nových vecí v tanci. V krajinách, ako vo Francúzsku a Nemecku to je inak. Keď sa tam pokúsite o niečo nečakané, cítite odpor.

 

Máš obľúbené tango?

Vo všeobecnosti mám rád Puglieseho, lebo jeho hudba je veľmi zaujímavá. Neviem prečo, ale existuje jedno tango, ktoré si často pískam v sprche, alebo keď idem po ulici. Je to skladba „Don Juan“ od Di Sarliho. Je pre mňa vždy vzrušujúce tancovať na ňu.

Submit a Comment

?