Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

gancho | december 12, 2017

Scroll to top

Top

No Comments

Rozhovor s Patriciou :), 1. časť

Rozhovor s Patriciou :), 1. časť

Bolo to dávno, keď sa mi tento článok dostal do rúk. Rozhovor s Patriciou ma očaril, v mnohom mi hovorila priamo z duše a mnohé veci vyjadrovala tak presne a jasne, ako by to vedel málokto. Vtedy som vedela, že to sú presne tie slová, o ktoré by som sa veľmi rada podelila s každým, kto má rád tango. Chcela by som ich povedať celému tangovému svetu a najlepšia cesta, ktorú mám k dispozícii je, zverejniť Patriciiné slová ganchi. Podarilo sa mi dostať „zelenú“ a s radosťou sa s vami môžem podeliť o prvú časť zaujímavého rozhovoru s Patriciou Porákovou. Rozhovor nielen o tangu viedol Marek Godovič, ktorému touto cestou ďakujem za možnosť zverejniť úryvky jeho práce. Vybrala som si tie, ktoré majú podľa mňa najviac dočinenia s tangom. Príjemne čítanie a objavovanie 🙂

Patricie je jemná a krásna žena. Pôsobí ako víla, krehko, ale zároveň z nej cítiť energiu a radosť zo života, z rozprávania o tanci, tangu, radosť z pohybu. Vyrastala v Karlových Varoch, kde nasávala prvé dotyky s divadlom. Neskôr sa vydala na cestu za spoznávaním pohybu, tanca a stretla tango, ktoré zmenilo jej život. Patricie je tanečnica a choreografka. Žije a tvorí väčšinou v Argentíne, v Buenos Aires, učí argentínske tango a vedie rôzne workshopy a semináre. Spolu so špičkou argentínskeho tanga vytvorila svoj autorský projekt Quilombo. V roku 2011 bola nominovaná na Cenu českej tanečnje platformy pre najlepšieho tanečníka/najlepšiu tanečnicu.

Spolu s Veronikou Ratajovou a Javierom Antarom pracujú na projektoch Nourishing Tango  Expedition, na pražskom Kompletango a na Tango Vacaciones – tangových prázdninách s intenzívnym seminárom a maratónom sa podieľajú aj Eugenia Parrilla a Yanick Wyler. Ďalší zaujímavý tanečný projekt v živote Patricie je Tangonexion, kde spolu s Javierom Antarom, jej životným a tanečným partnerom neprestajne skúmajú „nenájditeľnú dokonalosť“, hľadajú tú najpresnejšiu techniku tanečného prepojenia, a najlepšiu metódu učenia. V rámci toho neustále pozorujú vlastný intuitívny a vedomý tanec…
Patricie, ďakujeme za krásne slová, náhľad do tvojej tvorby a života a za inšpiráciu 🙂

 

Čo pre teba znamená tanec, konkrétne tango?

Tanec je súčasť života, je to forma zdieľania, pre mňa je táto forma tá najbližšia. Kládla som si otázku, čím môžem dať v tejto chvíli najviac, a cítim, že tancom. V tanci sa cítim slobodná.

Tango je o prepojení, o veľmi vnútornom zdieľaní, ktoré sa nedá vyjadriť slovami. Nedokážem ho polapiť. Keď ide o tango, začne ten pocit vibrovať vo vnútri brucha a derie sa von. Nie každý tanec, zďaleka nie každý tanec, ktorý tancujem, s kýmkoľvek, kdekoľvek, pri akejkoľvek príležitosti, je to „tango“. Je to priamo prepojené s prítomným stavom, ktorý si niekedy vôbec neuvedomujem a zrazu som tam a v tom istom okamihu je tu prítomnosť partnera, s ktorým akurát tancujem, a celá jeho bytosť. A niekedy sa ten zázrak stane, všetko to „urobí klik“ a zrazu sa spolu vznášate a svet sa zastaví. Nič iné v tom okamihu neexistuje. Je to tá najrýchlejšia návyková droga, akú som kedy skúsila. Človek pátra ako na to, aby sa to znova zopakovalo a preto tancuje a tancuje a cestuje po festivaloch a maratónoch a učí sa a vyčkáva na to, s kým to zasa takto „urobí klik“… Tango ma učí trpezlivosti. Z vlastnej skúsenosti odporúčam zaoberať sa kvalitnou technikou pohybu, ktorá dodá telu silný základ, stabilitu a istotu.

Technika je ako veľmi dobre upravená diaľnica…

Patricia y Antar

Tango je aj o intimite, dôvere, zmysloch a emóciách a splynutí s partnerom. Dá sa to vôbec naučiť a, ak áno, ako?

Tango je intimita, dôvera, zmyselnosť, emócia, a je tam takisto nemálo bolesti a smútku, samoty, akési zvnútornenie, zdieľanie s tým, koho objímame…. Je tam úplne všetko, čo je v nás v ľuďoch. Rovnako dôležitá je však aj technika tanca, alebo presnejšie povedané – technika pohybu. Aby to všetko fungovalo a „urobilo klik“ treba mať čo najsolidnejšiu techniku. Technika je ako veľmi dobre upravená diaľnica, môžete mať skvelé auto, ale po rozbitej ceste vám bude drnčať a veľmi nepofičí. Preto potrebujeme výbornú techniku – silný základ spolu so zdieľaním všetkého, čím ako ľudia sme. Vtedy sa môžeme v tanci stretnúť a prepojiť s partnerom, ktorý je v tom istom momente na tej istej vlne. Niekedy to vyjde, inokedy nie – aj s tým istým partnerom.

A či sa to dá naučiť? Tango je sociálny tanec. Slovo sociálny používam naschvál, lebo to nechcem miešať so spoločenskými tancami, tak, ako ich u nás poznáme! Je to jeden z tancov, ktorý na rôznych úrovniach môže tancovať každý, kto zvládne koordinovať svoje telo. Ale pozor! V tesnom kontakte s partnerom. A zasa sme pri tom istom. Možno bude dobré v tomto okamihu znovu spomenúť techniku! Tým takisto vymedzíme jasný rozdiel medzi tangom a spoločenským tangom. To najdôležitejšie v pôvodnom tangu je objatie nie držanie! Objatie – objímanie sa. Tak to vzniklo. Aby sa ľudia mohli dotýkať, objímať. Zároveň sa však musia dokázať spoločne pohybovať plynule v priestore tak, aby pohodlie a mäkkosť objatia neboli porušené – či už ide o objatie blízke, zatvorené či otvorené. Dotyk objatia by mal byť vždy to najpríjemnejšie. (Netreba sa držať kliešťovito za každp cenu a nemôcť urobiť napr. pivot.) Záleží na tom, v akej situácii tancujete, aká znie hudba a koľko máte priestoru. Pokiaľ ste na miestnej milonge, nemáte šancu tancovať inak, ako v najtesnejšom objatí. Ak ste na praktikách, kde si tanečníci skúšajú rôzne nové pohyby a zručnosti, je úplne jasne, že budete potrebovať objatie uvoľniť práve preto, aby mohlo ostať príjemné. Otvorené objatie a jeho príbeh je kapitola sama o sebe… V tangu je dôležité dodržiavať dve jasne vymedzené roly. Muž je ten, ktorý vedie a žena je tá, ktorá sa mu robí zrkadlo a nasleduje. Pre obidvé roly je veľmi dôležitá technika, aby tanec mohol fungovať i v tesnom a príjemnom až blaženom objatí.

Rola muža (alebo toho, kto vedie) musí byť rozhodná, zreteľná a tiež citlivo, tanečník musí vedieť, čo chce. Úplne iste a neoblomne. Musí počúvať hudbu a počítať s ňou! Musí vedieť, kde smer daného kroku začne a kde skončí. Je nevyhnutne, aby si urobil priestor pre vnímavosť voči partnerke, aby mohol zistiť, či mu partnerka rozumela a či ide tam, kam on chce. Alebo musí byť zreteľnejší. Je dobré, aby už pár krokov vopred vedel, čo chce a aby mal prípadne vymyslených niekoľko variantov. To všetko sa samozrejme získava praxou. Na začiatku hovorím študentom, aby vedeli, kam idú, rozhodli sa a potom išli ako keby prostredníctvom ženy (followera).

Rola ženy – alebo toho, kto nasleduje – nie je pasívne, handrovité odovzdanie sa a to už preto, lebo tanečnica sa musí udržať na jednej nohe s osemcentimetrovým ihičkovým opätkom. Žena (follower) si musí uvedomovať svoju os, musí byť vnímavá a interaktívna, prijímajúca a reagovať na impulzy, ktoré vedie partner. Je to vnútorná aktivita a na povrchu pokoj. Žena by nemala sama od seba urobiť ani jediný krok, ani sama preniesť váhu. Každý detail, či efekt jej nôh, ktorý vidíme (hlavne voleo alebo gancho), ktoré môžu byť nebezpečné… by mal byť partnerom vedený. Pokud se bavíme o ozdobách ¨adornos¨ to je samozřemě na společné komunikaci v tanci. Teraz sa ešte raz vrátim k roly leadra. Na to, aby mohol tanec plynúť je dôležité, aby partner partnerku viedol a potom jej pohyb nasledoval!
Potom môžeme vidieť to kúzlo, keď sa dve telá spoločne dotýkajú podlahy, ľahko a ostro, a donekonečna sa špirálovite preplietajú.

Tango je tanec o živote a skúsenosti, ktorú si každý nesie v sebe, a o „odtancovaných“ kilometroch. Netuším, či ich niekedy bude dosť. Neviem, či sa to dá niekedy naučiť. Cítim, že som si kúpila jednosmerný cestovný lístok.

 

Tvoj projekt Quilombo, na ktorom si spolupracovala s najlepšími tanečníkmi súčasnosti, zaujal kritiku aj divákov. Čo všetko predchádzalo vzniku inscenácie?

Život tu v Argentíne a v Buenos Aires a každodenná kultúra je plná tanga. Milujem to – vystúpiš na letisku a počuješ tango, zoberieš si taxík a počúvaš tango rádio a rozhovory. V centre aj mimo centra, je proste všade. Ďalej veľa rokov strávených lekciami, pretancovanými nocami atď. Prekladanie tangových skladieb z „lunfarda“ do češtiny. A veľa dobrého tanga. Proste to, že sa mi tango priplietlo do cesty a zmenilo môj život.
Pred troma rokmi, keď som sa na jar vrátila do Prahy, mi zavolala producentka Šárka Pavelková a chcela sa so mnou stretnúť. Navrhla mi, či by som si nechcela urobiť vlastné predstavenie. Potom sa to postupne začalo skladať. Najdlhšie sú v tom so mnou Leandro Furlan, na začiatku to bol aj Matias Facio a Ivo Saint, a teraz mám tu česť s božou trojicou Javierom Antarom, Leandrom a Gustavom Colmenarejom. Každého z nich som brala ako individualitu, ktorou bezpochybne každý z nich je. Každého zjav, nátura a elán… a tak som s nimi začala skúšať. Priala som si byť „surovinou“, prostredníctvom ktorej oni prejavia svoj tanec tak, aby sme mohli mať viac farieb, aj keď je nás málo. Tá podpora, ktorú sme dostali od ľudí, tanečníkov, ktorí s inscenáciou nemajú nič do činenia, bola obrovská. Tá ústretovosť a dôvera zo všetkých strán, od Šárky, od Ponec – divadlo pro tanec, Nou Tango Mitte – tango štúdia v Berlíne a všetkých do toho zainteresovaných tangueros, to bola najväčšia sila. Vďaka tomu sme to mohli zrealizovať.

pokračovanie v budúcom čísle…

Submit a Comment

?