Image Image Image Image Image Image Image Image Image Image

gancho | december 12, 2017

Scroll to top

Top

No Comments

„Ak sa necítite komfortne sami so sebou, nedokážete tento pocit dať ani partnerovi…“

„Ak sa necítite komfortne sami so sebou, nedokážete tento pocit dať ani partnerovi…“

Anna Tseitlin učí tango 5 rokov v Jeruzaleme, v Izraeli. Narodila sa v Dnepropetrovsku, na Ukrajine a keď mala dvanásť rokov, presťahovala sa s rodinou do Jeruzalem. Študovala dejiny umenia a skôr ako sa rozhodla učiť tango a zdieľať lásku k nemu v Jeruzaleme chvíľu pracovala ako editorka pre televíznu stanicu. Anna je vydatá a je mamou 14 mesačného chlapčeka.

 

Kedy si sa po prvý krát stretla s tangom? Aký bol tvoj prvý dojem?

Bola to skutočné veľká chyba (smiech)… jeden môj priateľ ma poprosil, či by som s ním nešla na lekciu tanga, povedala som mu, že som nikdy netancovala a nikdy tancovať nebudem. Netancovala som ani iné tance, ako salsu. Chodila som na hudobnú výchovu a učila sa hrať na klavíri a gitare, ale nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, že by som mala tancovať. Presvedčil ma, aby som s ním išla na lekciu tanga a nikdy viac sa neukázal, ale pre mňa… neviem, ako by som to vysvetlila… chytilo ma to okamžite, bolo to ako láska na prvý pohľad.

Takže, moja prvá skúsenosť s tangom bola lekcia so Silviou (Silviou Rajshmir). Začala som sa učiť tango na lekciách, ale neskôr som mala krízu, ktorá ma donútila prestať. Netancovala som skoro 2 roky.

 

Prečo si prestala?

Bolo to pre mňa veľmi drtivé, bola som veľmi mladá a mala som pocit, že to bolo “príliš”. Neskôr som však začala mať noc čo noc sny o tom, že tancujem tango. Nie som poverčivá, ale toto a iné náhody ma akosi viedli k tomu, aby som začala znovu.

 

Kedy, prečo a ako si sa po prvý krát rozhodla učiť tango?

Išlo to postupne. Pravidelne som chodila na Silviine lekcie a v určitom okamihu som jej začala pomáhať pri učení. Neskôr, keď išla na každoročnú mesačnú dovolenku v Buenos Aires, požiadala ma, aby som pokračovala v učení namiesto nej. Niektorí ľudia ma začali žiadať o lekcie a ja som im stále hovorila, že nie som učiteľka. Silvia ma takisto posmelovala v tomto smere, trvalo mi to však dlho, kým ma presvedčila učiť pravidelne. Keď som sa konečne rozhodla otvoriť si vlastný kurz, už to nebola pre mňa taká veľká zmena, pretože už som v Jeruzaleme učila pomerne často.

 

Aké je to učiť tango v Jeruzaleme? Sú s tým spojené nejaké špecifiká?

Áno, jasné! Na mojich lekciách môžete vidieť ľudí, ktorí hovoria rôznymi jazykmi a takisto tu hrá rolu náboženstvo. Žiadajú ma, aby som počas lekcií nemenila partnerov, pretože už skutočnosť, že chodia na tango akosi narúša pravidlá ich zdržanlivosti. Mala som v skupine aj dve pobožné dámy, ktoré ku mne chodili, lebo mali pocit, že potrebujú nájsť v živote niečo viac, než len rodinu a deti. Chceli cítiť väčšiu slobodu a cítili, že v živote sa im žiada viac hudby. Samozrejme, pochádzali z veľmi špecifického prostredia a nikdy sa neodvážili niekomu z ich okolia povedať, že chodia na lekcie tanga. Okrem toho mám ľudí, ktorí hovoria hebrejsky, anglicky a rusky. Mnohí rusky hovoriaci žiaci sú súčasťou našej komunity, ale niekedy mám aj arabských študentov práve teraz mám dievča z Etiópie a táto kultúrna diverzita ma skutočne veľmi teší. Je to niečo, čo sa skutočne môže stať iba v Jeruzaleme a v tangu!

 

Čo by si najviac chcela odovzdať svojim žiakom, keď ich učíš tango?

Snažím sa ich učiť, že na to, aby sa stali dobrými tanečníkmi musia v prvom rade nájsť prepojenie. Prepojenie znamená cítiť druhého, byť tam pre druhého. Musíte byť sami sebou, nemôžete samého seba popierať. Pre mňa je však ta najdôležitejšia vec, aby ste boli prepojení s partnerom. Nie, že by technika bola menej dôležitá, ale je až na druhom mieste.

 

Ak by sa ťa nejaký tvoj žiak opýtal, čo má urobiť, aby sa stal dobrým tanečníkom tanga, čo by si mu odpovedala?

Hovorím im celý rad vecí… po prvé, že najdôležitejšie je prepojenie, ako sme hovorili predtým, je tu muzikalita, tanečník by mal rozumieť hudbe a vždy ju počúvať, ako keby ju počul prvý krát. Hovorím im, aby našli svoje vlastné pohodlie, cítili sa dobre vo vlastnom tele a až potom začali tancovať ako pár. Cítiť seba a druhého… Lebo ak sa necítite komfortne so samým sebou, nemôžete tento pociť dať ani partnerovi. A v neposlednom rade je tu kreativita, ktorá znamená, že počas tancovania sa odvážite tanec obmieňať a neustále sa s ním hrať.

 

Naučilo ťa tango niekedy niečo o živote?

Stále ma niečo učí. Napríklad, keď som bola mladá, bola som veľká individualistka. Možno je to spojené s Ukrajinou, odkiaľ pochádzam, ale mala som problém s mojím osobným priestorom. Na mojej prvej hodine tanga, keď nám učiteľka povedala, že sa máme objať, okamžite som odstúpila od partnera a podala mu ruku. Nevedela som, ako sa objíma. A teraz je objatie pre mňa tá najprirodzenejšia vec. Tango ma tiež naučilo, že keď sa chcem priblížiť inej osobe, najdôležitejšie je byť sama sebou, mať vlastnú os. A to je niečo, čo sa odzrkadľuje aj vo všetkých mojich vzťahoch.

 

Čo pre teba tango znamená teraz?

Tango je moja láska. Neviem si predstaviť život bez neho. Tango ma veľmi veľa naučilo, rozhodla som sa všetko kvôli nemu opustiť a cítim sa preto veľmi šťastná. Nie je to vonkoncom finančne uspokojujúce povolanie. Ale robím to preto, že úplne milujem čo robím, a robí ma to šťastnou.

 

Dosiahla nejaký špecifický úspech z oblasti tanga (v rámci učenia alebo tancovania), vďaka ktorému si na seba obzvlášť hrdá?

Áno, vždy, keď vidím niekoho, ktor chodí na moje hodiny a nemá vôbec žiadnu dôveru v samého seba, pozerá sa na zem a neskôr vidím, ako sa mení, ako sa z neho stáva osoba, ktorá má stále viac a viac sebadôvery. Pred troma dňami sme mali špeciálnu hodinu, na ktorej mal jeden študent narodeniny. Keď som mu popriala všetko najlepšie k narodeninám, povedal mi niečo, čo ma skoro rozplakalo. Poďakoval mi, lebo tango skutočne zmenilo jeho život. Tvrdil, že predtým boli v jeho živote iba dve farby: čierna a biela, ale teraz je jeho život farebný. Hovoril, že na začiatku nevedel, na čo sa má v tangu zamerať, či skôr na techniku, kroky alebo niečo iné. Ale teraz konečne pochopil,  že byť k dispozícii pre niekoho iného a dať partnerke dobrý pocit je tá najdôležitejšia vec. Vtedy pochopil, že som pre neho skutočne niečo urobila.

 

Mohla by si sa s nami podeliť o nejakú veselú historku v súvislosti s výukou tanga v Jeruzaleme?

Mám jednu historku, ale tá je skôr smutná. Nachádzame sa na komplikovanom mieste a v ťažkých časoch. Vždy som chcela ísť do Ramalláh a pozrieť sa na to, ako tam ľudia žijú, aj keď je to veľmi nebezpečné. Pred pár mesiacmi prišla jedna palestínska učiteľka tanga na moju milongu. Bola som veľmi šťastná, že je na mojej milonge, strávili sme spolu veľa času, veľa sme sa rozprávali a začali sme plánovať, že nabudúce môžem prísť ja na jej milongu do Ramalláh. To sa udialo pred letom, iba dva týždne predtým, ako sa situácia znovu vyhrotila a preto som už po druhé nemohla zrealizovať tento svoj sen.

 

Máš do budúcnosti nejaký sen?

Mala som sen urobiť kurz pre LG komunitu komunitu v Izraeli. Myslím si, že títo ľudia to majú v Izraeli ešte stále veľmi ťažké, že ich izraelská spoločnosť stále neakceptuje a nie je k nim otvorená. Viem, že žiaci, ktorí chodia na moje hodiny by ich akceptovali, ale problém je v tom, že oni sami by na moje hodiny neprišli. Ich hodina by musela byť zorganizovaná na špeciálnom mieste, aby sa cítili komfortne. Kto vie, možno sa to jedného dňa podarí.

 

Tvoje obľúbené tango, milonga a vals…

Moje preferencie sa stále menia, ale práve v tomto okamihu by som si ako milongu vybrala Milonga Corralera od Palermo trio a Invierno od Canara ako moje obľúbené tango.

 

Anna, ďakujem za tvoj čas a tvoju vášeň, s ktorou si mi poskytla náhľad do tvojich kurzov a tangovej komunity v Jeruzaleme!

Katka Efarolfa

hosťujúca autorka gancho

Submit a Comment

?